Basic Input Output System

Basic Input Output System (doslova základný vstupno-výstupný systém), skrátene BIOS, je základný program osobného počítača slúžiaci na komunikáciu hardvéru s operačným systémom počítača. Obvykle je umiestnený v pamäti na základnej doske a je mu predané riadenie po štarte počítača. Po inicializácií systému potom BIOS načíta operačný systém a predá mu riadenie. V moderných operačných systémoch nie sú už služby BIOSu tvoriace jeho rozhranie používané, alebo je ich využitie obmedzené na niektoré činnosti alebo fázy behu operačného systému (detekcia a počiatočná konfigurácia zariadení atd.). V systéme rozoznávame BIOS základnej dosky a BIOS rozširujúcich kariet (napr. VGA). V starších systémoch bol BIOS uložený na základnej doske a obsahoval ovládače pre základné súčasti systému ako klávesnica, disketová mechanika, pevný disk atď. Postupom času sa začalo používať viac zariadení a BIOS musel byť uložený aj na pevnom disku (ovládače potrebné pre štart systému - LPT, myš, CD mechanika, zvuková karta atď.). Ovládače, ktoré vmusia byť spúšťané hneď pri štarte majú vlastný BIOS. Preto BIOS základnej dosky pri štarte hľadá BIOSy periférií v rozširujúcich slotoch. Zariadenia, ktoré majú svoj BIOS: Grafické karty, SCSI radiče, sieťové karty, doplnkové radiče, ktoré nepodporuje BIOS základnej dosky, zariadenia používajúce neštandardné IRQ, DMA a pamäťové adresy atď.)

Funkcie BIOSu

• POST - Power-On Self Test - základný test systému, a pripojených komponentov.
• SETUP - konfigurácia a parametrizácia systému (užívateľsky nastavovateľná časť BIOSU)
• Bootstrap Loader - hľadajúci master boot sektor na bootovacej mechanike (médiu), ak ho nájde odovzdá mu riadenie.

ROM s BIOSom

BIOS ako firmware

BIOS je niekedy nazývaný ako firmware, pretože je základnou časťou systému hardware. V minulosti býval BIOS umiestňovaný na pamäti typu ROM, ktoré nemohli byť menené. S rastom komplexnosti a potrebou aktualizácií, začali sa používať pamäti typu EEPROM alebo typu Flash, čo znamená, že je možné ho prepísať novšou verziou, ak je k dispozícii. Moderné základné dosky niekedy obsahujú dva čipy BIOSu, kde jeden je záložný, pre prípad, že operácia prepisovania BIOSu zlyhá alebo v prípade, že sa použije nekompatibilný BIOS. Väčšina BIOSov má tiež tzv. „boot blok“, čo je časť ROM ktorá sa spúšťa prvá a nie je aktualizovateľná. Tento je určený na kontrolu častí BIOSu pred tým, než sa im predá riadenie. V prípade, že je BIOS poškodený, sa tento kód typicky pokúsi naštartovať počítač z diskety, aby používateľ mohol previesť aktualizáciu BIOSu znovu.

Zabezpečované služby

• nastavenie procesora (typ, FSB, deliče, napájacie napätie)
• nastavenie operačnej pamäte (typ, frekvencia, napájanie, časovania)
• nastavenie cache
• pridelenie IRQ a DMA (pridelenie, vyhradenie)
• nastavenie grafickej karty (VGA BIOS, podporuje len základný VGA režim)
• nastavenie radičov IDE, SATA
• nastavenie IDE a SATA periférií - optická mechanika, pevný disk (typ, veľkosť, časovanie atď.)
• nastavenie FDD (malá mechanika, typ, druh)
• detekcia rozširujúcich kariet (zvuková, sieťová karta, modem, TV karta)
• služby obsluhy klávesnice a myši (cez štandardné porty a USB)
• detekcia a riadenie portov (COM, LPT, PS/2, USB - typ a parametrizácia)
• čas a dátum
• bootovacie postupnosti
• hardware monitor (sledovanie napätí a teplôt v systéme)
• power management (šetrnie energiou, wake up, ovládanie APM)
• prístupové heslá do systému

Pozri aj

• Bootovanie