|
Rastliny (Plantae, zast. Vegetabilia) sú eukaryoty, ktoré majú (na rozdiel od živočíchov) spravidla autotrofný spôsob výživy (napríklad huby sa ale živia heterotrofne). Zjednodušene povedané ide teda o organizmy, ktoré budujú a vyživujú svoje telo spravidla premenou anorganických látok na organické. Z predchádzajúcej definície vyplýva, že dnes rastliny a živočíchy vymedzujeme skôr z hľadiska výživovej fyziológie, čiže nie tak ako prv jednoducho intuitívne (všetko zelené a nepohybujúce sa) , či jednoducho ako hlavnú taxonomickú jednotku. Zo systematického hľadiska dnes rastliny spravidla tvoria ríšu v rámci domény eukaryoty (ostatné domény sú archebaktérie a eubaktérie). Veda, ktorá sa rastlinami zaoberá je botanika.
Základné deleniaPodľa vývinového stupňa
Nižšie rastliny, machorasty a papraďorasty sú výtrusné rastliny (teda opak semenných rastlín). Podľa výživyRastliny sú vo veľkej väčšine prípadov autotrofné. Autotrofný spôsob výživy znamená, že svoje organické látky budujú prostredníctvom fotosyntézy alebo chemosyntézy pomocou energie slnečného svetla alebo exotermnej premeny prijatej energie z oxidu uhličitého a vody (v menšej miere aj z rôznych minerálnych látok). Niektoré rastliny (ak sa pravda vôbec za rastliny považujú) sa však živia heterotrofne (huby, baktérie), a to saprofyticky (žijú na odumretých telách živočíchov a rastlín, napr. huby), paraziticky (výživu získavajú z iných živých organizmov) či symbioticky (živia sa vzájomne). Delenie je teda takéto: Podľa dĺžky života
Najdlhovekejšou nie len rastlinou, ale vôbec živým organizmom je borovica ostitá (Pinus aristata) z Bielych vrchov v Kalifornii. Najstarší exemplár má 4600 rokov. Podľa kultivovanosti a úžitkovostiKultivovanosť:
Úžitkovosť:
Zloženie rastlínRastlina sa skladá z:
Základné procesy rastliny a rozdiely voči živočíchomNajdôležitejším životným procesom v rastline je fotosyntéza (asimilácia). Schopnosť fotosyntéza majú rastliny vďaka chlorofylom a iným asimilačným farbivám, ktoré sú špeciálnym spôsobom usporiadané v membránach, u rastlinách s jadrom v tylakoidoch chloroplastov, a dodávajú elektróny so silno záproným potenciálom (-0,6 V) do fotochemických centrál spojených s multienzýmovými komplexmi. V týchto centrálach sa tvorí chemicky viazaná energia (ATP) a redukované pyridinukleotidy, pričom zároveň vznikajú protónové gradienty (pozri fotosyntéza). Keďže zelené rastliny získavajú energiu takýmto spôsobom zo slnečného svetla, nepotrebujú byť (na rozdiel od živočíchov) pohyblivé. Ďalším dôsledkom je, že na rozdiel od zvierat majú tzv. otvorený tvar, čiže sa snažia vytvoriť postupne ako rastú čo najväčší povrch na zachytenie čo najviac slnečnej energie, kým živočíchy majú tzv. uzavretý tvar, čiže sa snažia vytvoriť priehlbiny svojho povrchu, aby vytvorili väčšie vnútorné priestory pre reakcie, a od určitého veku prestanú rásť. Otvorený tvar rastlín spôsobuje aj nutnosť ochrany buniek silnými bunkovými stenami (s celulózou) a existenciu veľmi odlišného oporného pletiva u rastlín. Iným rozdielom voči živočíchom je menšia vyvinutosť špecifických orgánov na vnímanie vzruchov (zmyslových orgánov), pretože nie je potrebná koordinácia výkonov rôznych pletivových oblastí, pretože bunky rastlín sú menej funkčne diferencované (pretože preprava látok neprebieha v humorálnej obehovej sústave) a pretože rastliny sú upevnené na jednom stanovisku. Ďalším dôležitým procesom je dýchanie (disimilácia, respirácia), čiže rozklad zložitých organických látok na jednoduchšie (obyčajne na oxid uhličitý a vodu), pričom ubúda rastline energia a hmotnosť. Dýchanie a fotosyntéza prebiehajú súčasne. U mladších rastlín prevažuje fotosyntéza, u starších dýchanie. Základné orgány (vyšších rastlín)Zdola hore:
SystematikaDefinícia rastlín sa jednak historicky menila a jednak je dodnes príslušnosť rôznych živých organizmov k rastlinám sporná:
Rastlinná systematika je dnes (na rozdiel od živočíšnej) takmer úplne fylogenetická, čiže založená na tom, ako jednotlivé rastliny postupne „zo seba“ vznikali. Podľa tohto prístupu tvoria rastliny z nižších rastlín vlastne len tzv. zelené riasy. Ak sa však systematika chápe ako kompromis medzi fylogenézou, tradíciou a praktickou použiteľnosťou, treba pridať aj mnohé ďalšie nižšie rastliny, vrátane horeuvedených sporných. V rámci rastlín je potom sporné najmä zaradenie machorastov (nižšie vs. vyššie rastliny) a zaradenie lišajníkov prešlo v poslednom čase zmenou v tom zmysle, že sa teraz zaraďujú medzi huby. Sporné je aj rozdelenie na oddelenia, triedy a podobne a najmä ich odstupňovanie (existujú návrhy na taxonómiu bez odstupňovania). Systematika používaná v slovenskej wikipédiiPodrobnosti pozri pod Systém živých organizmov
Stará slovenská širšia systematika (nie čisto fylogenetická)Pre názornosť tu zahŕňame aj všetky hlavné sporné skupiny organizmov, vrátane húb (Poznámka: text kurzívou nie je (tu) chápaný ako taxonomická jednotka).
Užšia systematika (skoro výlučne fylogenetická)Podľa nemeckej wikiPEDIE
2. a 3. podríša tvoria tzv. suchozemské rastliny (Embryophyta) Podľa anglickej wiki
Podľa tejto stránkyHuby tvoria zvláštnu ríšu.
Podľa Cavaliera-Smitha 1981/2004Toto delenie je jedno z najnovších (genetické anylýzy) a autor explictne upozorňuje, že by sa na horných úrovniach už nebude meniť. Huby tvoria samostatnú ríšu v rámci eukaryotov, takisto Chromista (kryptomonády, goniomonády, rôznobičíkaté riasy (vrátane rozsievok) a Haptophyta). Ríša rastliny (Plantae):
Iné projekty
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||
This article is from Wikipedia. All text is available under the terms of the GNU Free Documentation License.
Mercedes Car
This site monitored by SitePinger.net