Article on other languages:
- Sirië
- Siria
- Syria
- سوريا
- ܣܘܪܝܐ
- Siria
- Suriya
- Сірыя
- Сирия
- সিরিয়া
- སི་རི་ཡ
- সিরিয়া
- Siria
- Sirija
- República_Àrab_Siriana
- Syria
- Suriye
- Sýrie
- Сѷрі́ꙗ
- Syria
- Syrien
- Syrien
- Suriya
- Syriska
- ސޫރިޔާ
- Συρία
- Syria
- Sirio
- Siria
- Süüria
- Siria
- سوریه
- Syyria
- Syrie
- Sirie
- Syrje
- An_tSiria
- Siria_-_سورية
- 𐍃𐌰𐌿𐍂𐌾𐌰
- Yn_Teer
- Si-li-â
- Suria
- סוריה
- सीरिया
- Sirija
- Syriska
- Siri
- Szíria
- Սիրիա
- Suriah
- Siria
- Siria
- Siria
- Sýrland
- Siria
- シリア
- Suriah
- სირია
- Surya
- Сирия
- 시리아
- Sûrî
- Syri
- Syria
- Syrien
- Syrië
- Sciria
- Sirí
- Sirija
- Sīrija
- Сирија
- സിറിയ
- Сири
- सिरीया
- Syria
- Siria
- Syrien
- Syrië
- Syria
- Syria
- Siria
- Siria
- Сири
- Syria
- Syria
- Siria
- سوريه
- Síria
- Sirya
- Siria
- Сирия
- सिरिया
- Siria
- Syria
- Sirija
- Syria
- Sirija
- Suuriya
- Siria
- Сирија
- Syrien
- Syria
- Syryjo
- சிரியா
- సిరియా
- Сурия
- ประเทศซีเรีย
- Sirya
- Suriye
- Сирия
- Сирія
- شام
- Suriya
- Syria
- Süriyän
- Siri
- 叙利亚
- סיריע
- Syria
- 叙利亚
 |
del.icio.us |
 |
Digg |
 |
Furl |
 |
|
 |
Rojo |
| Add to OnlyWire |
| Sýrska arabská republika | |||||
|
|||||
| Národné motto: nie je |
|||||
| Štátna hymna: Humát ad-Dijár |
|||||
 |
|||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Al-Džumhúríja al-’Arabíja as-Súríja (arab. الجمهورية العربية السورية) |
||||
| • krátky | Súríjá (سوريا) Súríja (سورية) |
||||
| Hlavné mesto | Damask 30°30′ s.š. 36°18′ v.d. |
||||
| Najväčšie mesto | Damask | ||||
| Úradné jazyky | arabčina | ||||
| Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády |
republika Bašar al-Asad Muhammad Nádží al-Utrí |
||||
| Vznik | 17. máj 1946 | ||||
| Susedia | Libanon, Jordánsko, Irak Turecko, Izrael |
||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
185 180 km² (87.) 111 km² (0,06 %) |
||||
| Počet obyvateľov • odhad (júl 2005) • hustota (júl 2005) |
18 448 752 (55.) 99 /km² (76.) |
||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2005 71 736 mil. $ (64.) 3 847 $ (116.) |
||||
| Index ľudského rozvoja (2003) | 0,721 (106.) – stredný | ||||
| Mena | sýrska libra (SYP) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
EET (UTC+2) EEST (UTC+3) |
||||
| Medzinárodný kód | SYR / SY | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | SYR | ||||
| Internetová doména | .sy | ||||
| Smerové telefónne číslo | +963 | ||||
Sýria, dlhý tvar Sýrska arabská republika, je štát na Blízkom východe.
Iné projekty
 |
Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
|
|
|---|
| Afganistan • Arménsko • Azerbajdžan • Bahrajn • Cyprus • Egypt • Gruzínsko • Irak • Irán • Izrael • Jemen • Jordánsko • Katar • Kuvajt • Libanon • Omán • Palestínske autonómne územie • Saudská Arábia • Spojené arabské emiráty • Sýria • Turecko |
|
|
|
|---|---|
| Afganistan · Arménsko · Azerbajdžan · Bahrajn · Bangladéš · Bhután · Brunej · Čína · Cyprus · Egypt · Filipíny · Gruzínsko · India · Indonézia · Irán · Irak · Izrael · Japonsko · Jemen · Jordánsko · Kambodža · Katar · Kazachstan · Kórejská ľudovodemokratická republika · Kórejská republika · Kuvajt · Kirgizsko · Laos · Libanon · Malajzia · Maldivy · Mjanmarsko · Mongolsko · Nepál · Omán · Pakistan · Rusko · Saudská Arábia · Singapur · Srí Lanka · Sýria · Tadžikistan · Taiwan · Thajsko · Turecko · Turkménsko · Spojené arabské emiráty · Uzbekistan · Vietnam · Východný Timor |  |
|
|
||
|---|---|---|
| Členské štáty |  |
|
| Pozorovateľské štáty | Eritrea | India | Venezuela | |
Sýria leží na východnom konci Stredozemného mora. Na severe hraničí s Tureckom, na východe s Irákom, na juhu s Jordánskom, na juhozápade s Izraelom a na západe s Libanonom. Od konca 1. svetovej vojny, kde boli syrské hranice vytyčené spojencami, hrála zem na Blízkom východe významnú úlohu, vláda zastávajúca trdú liniu arabského nacionalizmu privádzala Sýriu do častých konfliktov so susedmi, hlavne s Izraelom.
PRÍRODNÉ PODMIENKY Vätšinu územia vyplňuje plošina, ktorá sa skláňa k juhovýchodu, kde ju pretíná údolie Eufratu s prítokom Chabúr. Na juhu sa do nej včleňuje Syrská púšť. Územie, ktoré lemuje Stredozemné more, asi 180 km, je úzka úrodná nížina. Nad ňou je pásmo Džebel Ansáríja. Najvyššie pohoria sú na hranici s Libanonom - Antilibanon,Džebel(vápencový masiv) s horou Hermon (2814 km). To na juhu klesá ku Golanským výšinám. Na juhu vystupuje nižší vulkanický masiv Džebel Drúz. Podnebie je vätšinou suché s teplými letami a miernými zimami. Dažďové zrážky majú značné výkyvy. Z púští na juhovýchode vanie horúci vietor chamsín. Vegetácia sa vyskytuje od riedkých púštných krovín na východe cez suché pastviny na severe až po husté stredomorské krovinné fomácie a lesy na najvyšších horách. V púšťach žijú gazely, tarbíci a jašterice, horské lesy sú domovom divokých prasat, vlkov, jazvecov, dikobrazov a rozmanitých vtákov.
