Viedeň

Poll without page-refresh

	del.icio.us
	Digg
	Furl
	Reddit
	Rojo
	Add to OnlyWire

T-Mobile Center Viedeň

Moderná viedenská štvrť

Katedrála Stephansdom

Mapa Viedne z 20. rokov 20. storočia

Viedeň (nem. Wien, lat. Vindobona, maď. Bécs, slo. Dunaj, chorv. Beč, ang. Vienna) je hlavné a najväčšie mesto Rakúska, ležiace na rieke Dunaj.

Viedeň má 1,65 milióna obyvateľov a metropolitná oblasť, ktorú vytvára, okolo 2,2 milióna. Je politickým, priemyselným, hospodárskym a kultúrnym centrom štátu. Mesto leží na úpätí Viedenského lesa („Wiener Wald“). Pre zaujímavú polohu, históriu a impozantnú výstavbu mesto nazývajú aj Dunajskou metropolou. Spolu s Bratislavou, ktorá sa nachádza iba 60 km východne od Viedne, vytvára najtesnejšie zoskupenie dvoch hlavných miest v Európe.

Je sídlom mnohých medzinárodných organizácií spojených národov a iných inštitúcií, napr. UNIDO, OPEC, IAEA, CTBTO, OSCE, ako aj UNCITRAL. Historické centrum Viedne bolo v roku 2001 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Dejiny

Už v 1. storočí po Kr. tu bol tábor rímskej légie a civilná osada nazývaná Vindobona. Počas markomanských vojen (166 - 180 po Kr.) sa tu zdržiaval rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorý tu aj umrel. Na konci 4. storočia vojenská posádka opustila tábor, s vojakmi odišla aj väčšina civilného obyvateľstva, zvyšok civilistov sa usadil v dvoch samostatných dedinách, ktoré vznikli na mieste vojenského tábora. Vláda Rimanov sa končí zhruba v 5. storočí príchodom germánskych kmeňov. V písomných záznamoch sa mesto spomína v roku 881 ako Wenia. V roku 1137 prvýkrát ako Wien. Od roku 1156 je mesto sídlom rodu Babenbergovcov a získava mestské práva. Po vymretí dynastie Babenbergovcov si robil nároky na ich územie Přemysl Otakar II., ktorého však porazil Rudolf Habsburský v bitke na Moravskom poli. Za vlády rodu Habsburgovcov sa Viedeň stala sídlom nemeckého cisára. Od roku 1365 tu sídli univerzita a je aj sídlom biskupa. Za panovania cisára Karola VI. (1711-1740) a jeho dcéry Márie Terézie (1740-1780) a jej syna Jozefa II. (1780-1790) sa stáva Viedeň jedným z centier strednej Európy a prekvitajúcim strediskom kultúry a umenia. V 18. a 19. storočí žili vo Viedni umelci ako Haydn, Gluck, Mozart, Beethoven, Schubert, Brahms, Bruckner, ako aj zakladateľ populárnych valčíkov Strauss. Viedeň je v súčasnosti po New Yorku a Ženeve tretím centrom, v ktorom sídlia orgány OSN. Sídli tu aj organizácia pre atómovú energiu. Viedeň je obľúbeným mestom medzinárodných konferencií a rokovaní na najvyššej diplomatickej úrovni.

Doprava

Viedeň spája 12 mostov, ktoré je rozdelené riekami Dunaj a Nový Dunaj. Mesto má veľkú sieť verejnej dopravy, zloženú z metra, lokálnych železničných liniek, električkových a autobusových liniek.

Viedenská električková sieť je tretia najväčšia na svete. Vo väčšine obývaných oblastí chodí doprava tak často aj mimo špičky, že nie je potrebné poznať ani cestovný poriadok. Kvalita verejnej dopravy sa odráža na jej popularite. Verejná doprava premáva aj v noci, nočné autobusy premávajú na dôležitých linkách, väčšina z nich každých 30 minút.

Mestské časti

Bližšie informácie v hlavnom článku: Okresy Viedne

Samotné mesto je zložené z 23 mestských častí (Bezirke), ktoré okrem svojho názvu sú očíslované z praktických dôvodov.

Metské časti Viedne

Komplex budov Organizácie Spojených národov

Partnerské mestá

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viedeň

Externé odkazy

Viennese
Oficiálne turistické stránky mesta
Fotogaléria Viedne
Mapa Viedne
Sprievodca Viedňou
Fotografie Viedne s popisom obrázkov
Sprievodca Viedňou (po česky)
Stránka Čechov a Slovákov vo Viedni (po česky)
360° panorama Viedeň

Obvody Viedne
I. Innere Stadt \| II. Leopoldstadt \| III. Landstraße \| IV. Wieden \| V. Margareten \| VI. Mariahilf \| VII. Neubau \| VIII. Josefstadt \| IX. Alsergrund \| X. Favoriten \| XI. Simmering \| XII. Meidling \| XIII. Hietzing \| XIV. Penzing \| XV. Rudolfsheim-Fünfhaus \| XVI. Ottakring \| XVII. Hernals \| XVIII. Währing \| XIX. Döbling \| XX. Brigittenau \| XXI. Floridsdorf \| XXII. Donaustadt \| XXIII. Liesing